Farby

História NCS farebného systému

Pre určenie farby je najskôr potrebné opísať, čo naozaj vidíme.

Každý s normálnym zrakom je schopný rozoznať približne 10 miliónov farebných odtieňov, ktoré je prakticky nemožné zatriediť bez vhodného farebného systému. Farebný systém by musel byť postavený na teórii ľudského vnímania farieb, nezávisle od jazykových a kultúrnych rozdielov, aby ho bolo možné použiť medzinárodne.

NCS – Natural Color System^®© je logický farebný systém, vypracovaný na princípe ľudského vnímania farieb.

V roku 1611 je vedec A.S. Forsius objavil základy systému NCS vo svojej knihe „Physica“: „Medzi farbami sú dve základné farby, biela a čierna... ďalšie štyri farby sú červená, modrá, zelená, žltá – a šedá medzi bielou a čiernou – a ich intenzita rastie po stupňoch... od bielej so zosvetlením do čiernej s tmavnutím...“

V roku 1920 začal medzinárodne známy švédsky výskum farieb, ktorý sa ukončil vývojom NCS farebného systému. Základ bol prevzatý z publikácie „Das natürliche System der Farbempfindungen“ nemeckého fyzika Ewalda Heringa, vydanej v roku 1874.

Hlavným cieľom bol vývoj farebného systému, vypracovaného na základe ľudského spôsobu vnímania farieb. O výskumné metódy sa zaujímali aj skupiny ľudí, ktoré vnímali farby v štandardných postaveniach a zatrieďovali ich podľa podobnosti so základnými šiestimi farbami. Opravených bolo približne milión zo zatriedených odtieňov a pridaných 50.000 pre konečný farebný atlas vytvorený skupinou 30 ľudí.

Výsledky zatriedenia boli počítačovo spracované. Bolo spracované aj porovnanie ľudských, „subjektívnych“ zatriedení odtieňov s „objektívnymi“. Výskum preukázal, že ľudia s normálnym zrakom zatrieďujú farby rovnako. Vzorky farieb obsahujú 1950 originálnych NCS farebných odtieňov, ktoré sú zaradené do samostatných atlasov a pri umiestnení do priestoru vytvárajú NCS farebné teleso.