JUB MAGAZIN

Interier sanácia vlhkosti

Sanácia vnútorných stenových povrchov, poškodených z dôvodu stáleho alebo dlhotrvajúceho vlhnutia

Poškodenia na klasicky omietnutých stenových povrchoch v budovách sa prejavujú v tvare stále mokrých fľakov, odlupovania dekoračných vrstiev farieb, tvorbe kryštálových povlakov alebo drobenia a opadávania vrchných častí omietok. Najčastejšie sú tieto poškodenia následkom stáleho, často aj opakujúceho sa krátkodobého vystavenia stien vlhkosti, ktoré má rôzne príčiny: môže ju spôsobiť chýbajúca alebo poškodená izolácia proti zemnej vlhkosti, nedostatočná tepelná izolácia (a následná opakovaná tvorba kondenzácie), zavlhnutie od poškodených vodovodných, teplovodných a kanalizačných vedení alebo poškodenej strechy, navlhnutie pri záplavách alebo pri hasení požiarov a pod. Tieto poškodenia spôsobujú predovšetkým zasolenie a ich zjednodušenými a neodbornými zásahmi nie je možné vyhovujúco sanovať, navyše takýmito zásahmi môžeme veľa krát spraviť viac škody ako úžitku.

Ako teda vykonať technicky správnu a účinnú sanáciu?

Ak je to možné (zavlhnutie z dôvodu poškodených alebo opotrebovaných vodovodných, teplovodných, kanalizačných alebo odtokových potrubí, zavlhnutie z dôvodu poškodenej strechy, kapilárne vzlínanie z dôvodu poškodenej alebo chýbajúcej izolácie proti zemnej vlhkosti a pod.), najskôr zabránime ďalšiemu vlhnutiu a zatekaniu: sanujeme alebo akýmkoľvek iným spôsobom zastavíme možnosť ďalšieho vlhnutia. Nasleduje nútené schnutie navlhnutých stien, najlepšie odvlhčovačmi, ktoré do priestoru, v ktorom sanujeme stenové povrchy, umiestnime aspoň na niekoľko dní. Vyschnutiu navlhnutých stien niekedy pomôže aj dlhšie intenzívne prirodzené vetranie. Ak zdroj ďalšieho vlhnutia nie je možné zastaviť, pomôže aj ak do steny, ktorú sanujeme, sa nám aspoň podarí znížiť ďalšie vlhnutie. V takomto prípade nútené alebo prirodzené schnutie stien však vo väčšine prípadov neprinesie žiadne želané výsledky.

Ďalšou fázou sanačného zásahu je odstránenie poškodených – vlhkých a zasolených – omietok, celoplošne je potrebné odstrániť aj omietky v 70 až 100 cm širokom páse od hranice resp. nad hranicou vlhkých fľakov alebo hranicou viditeľných poškodení. Očistíme aj škáry medzi tehlovým alebo kamenným murivom do hĺbky 1 až 2 cm. Z nepoškodených zdravých omietok odstránime len dekoračné vrstvy farieb. Poškodené tehlové alebo kamenné murivo odstránime zo stien a nahradíme ho novým murivom. Na takéto domurovanie použijeme zmes, ktorú si pripravíme z JUBOSAN SANAČNÉHO POSTREKU.

Na takto pripravené stenové povrchy nanesieme JUBOSAN SANAČNÝ POSTREK, pričom maltovou zmesou prekryjeme celú plochu, zaliate musia byť aj škáry medzi tehlovým alebo kamenným murivom. Suché povrchy stien, ktoré budeme sanovať, deň pred nanesením sanačného postreku navlhčíme vodou.

Po jednom až dvoch dňoch nasleduje nanesenie JUBOSAN SANAČNEJ OMIETKY v hrúbke minimálne 3 cm resp. v hrúbke nepoškodených omietok. Maltovú zmes nanášame medzi drevené dištančné laty a pritom ju čo najmenej tlačíme. Vrstvu nanesenej sanačnej omietky med dištančnými latami len zrovnáme, hladenie povrchu nanesenej omietky drevenými alebo kovovými murárskymi hladidlami nie je prípustné. Keď nanesená vrstva sanačnej omietky mierne zaschne, odstránime dištančné laty a žľaby, ktoré pri tom vzniknú, vyplníme sanačnou maltou. Sanačnú omietku vo väčšej hrúbke ako 4 cm nanesieme v dvoch vrstvách. V prípade potreby omietku po dvoch až troch dňoch zahladíme alebo vyrovnáme s približne 0,5 cm hrubou vrstvou sanačnej maltovej zmesi.

Nasleduje schnutie a tvrdnutie nanesenej omietky, ktoré v normálnych podmienkach trvá 7 až 10 dní pre každý cm hrúbky, pri hrubších vrstvách aj dlhšie.

Na jemné zahladenie sanovaných povrchov, ktoré z dôvodu pomerne intenzívneho zmrašťovania sanačnej omietky môžu zostať dosť popraskané, použijeme FINI OMET 1,0 alebo FINI OMET 0,6, ktoré nanesieme na novo nanesenú sanačnú omietku a na susedné nepoškodené očistené omietky v hrúbke približne 3 až 4 mm.

Po týždni schnutia môžeme povrch omietky premaľovať s akoukoľvek dobre paropriepustnou vnútornou maliarskou farbou. Najvhodnejšie sú: JUPOL, JUPOL SILIKAT, JUBOSIL ANTIK, JUPOL GOLD alebo BIO VÁPENNÁ VNÚTORNÁ FARBA. Ak je to možné, základný náter nepoužijeme, v opačnom prípade odporúčame vodou zriedený JUBOSIL GX alebo vodou zriedený JUBOSIL G.

Uvedené riešenie je trvalé, ak sme úspešne zastavili zdroj ďalšieho vlhnutia alebo zmáčania stien. Vo všetkých ostatných prípadoch sa poškodenia znova neobjavia, kým sa póry v sanačnej omietke nezaplnia soľami – pri nie príliš veľkom vlhnutí stien je to podľa našich skúseností aspoň po 8 až 10 rokoch, samozrejme len pri technicky správnej realizácii sanačného systému, ktorým zabezpečíme predovšetkým dostatočný objem pórov v sanačnej omietke, a ak má sanačná omietka hrúbku aspoň 3 cm.